Divá, ale naozaj divá korytnačka

Listen to this text

Asi najväčší strach pred príchodom do Tanzánie som mal zo škorpiónov. Ich bodnutie vraj nie je fatálne, ale veľmi, veľmi bolí. Mal som aj príkaz každé ráno, predtým než si obujem topánky, poriadne ich popozerať a povytriasať, či tam náhodou nespí po prehýrenej noci unavený škorpión. Nestalo sa to ani raz, a to z dvoch dôvodov. Ten prvý bol, že Sekenoi každých pár dní vystriekal moju izbu čínskym sprejom proti všetkému, takže mala vždy príjemnú smrtiacu vôňu. A ten druhý bol, že predtým tu bolo blízko domu, v starom bútľavom pni, hniezdo škorpiónov, ktoré zlikvidovali. Moje stretnutie so škorpiónom prebiehalo tak, že mi Renča raz poobede oznámila, že videla sliepku, ako zabila malého, ešte priesvitného škorpióna.

Všetko zabíjajúci čínsky sprej s príjemnou smrtiacou vôňou.

Vraj je tam veľa hadov. Viem to len z počutia, pretože jedného som možno videl, ale bola tma. Bol to čierny had, takže asi to nebol had. Preto sme mali pred domom čistú hlinu bez trávy, a aj všetky bomy sú úplne vyholené, pretože vraj had sa bojí vyjsť z trávy – toto je ochrana. Napríklad pri záchode, čo bol pri dome, bola tráva blízko a vždy som sa musel pozrieť, či tam nie je had. A to aj hore pod strechou, aj zvnútra na dverách, keď ich zavriem. Raz už na dverách bol, našťastie asi rok pred tým ako som tam bol ja.
Masaji majú k hadom veľmi pragmatický vzťah. Vždy, keď uvidia nejakého hada, či je jedovatý alebo nie, okamžite ho umlátia na smrť. Ospravedlňujem všetkým samozvaným ochrancom prírody, že utrpeli traumu. Ale bohvie, čo by utrpeli, keby ich uštipol smrteľne jedovatý had. A ako by oznámili ostatným, že tento had je prudko jedovatý.

Dotyčný záchod, dvere boli zvnútra obložené hadom.

Predstava nás, Európanov, o Afrike je, že je plná zvierat. Je ich tam vraj toľko, že sa už ani nemôžu hýbať a na niektorých miestach dokonca vytvárajú veľké kopy. Neviem – tam, kde som bol, sa zvieratá mohli hýbať, mali dosť miesta. Len tam bol malý problém, že tam tie zvieratá neboli. Najlegendárnejšie zo všetkých divokých zvierat sú rozhodne leopardy. Aspoň raz za deň ich niekto spomenie. Leopard vraj vôbec nie je zástancom férového boja – sedí na strome a útočí zozadu, snaží sa obeti zahryznúť do krku. Často to ale dopadne tak, že sa zahryzne do hlavy. Preto Masaji, ktorí majú štatút bojovníka a hlavne oni pasú kravy, môžu nosiť dlhé vlasy. Nemusia si hlavy holiť ako všetci ostatní – to aby sa leopard zahryzol do vlasov, a nie do človeka.

Niekedy sa stáva, hovorili niektorí, že nejaký lev občas zo severu zablúdi tiež. Neviem viac detailov, ale dozvedel som sa, že Masaji zo susedného kmeňa sa postavia okolo leva a spievajú nejakú pesničku, špeciálne na to určenú. Levovi sa z toho zakrúti hlava, spadne a môžu ho bezpečne zabiť. Ja som presvedčený, že tá pesnička je určite country – pretože country skolí každého zdravého jedinca, nemusí to byť ani lev.

Leva som videl akurát nakresleného na motorke.

Okrem týchto prítulných miláčikov behajú po buši aj slony. Majú výhodu, že sú veľkí a spokojne prejdú aj cez husté kríky. Nevýhodou je, že dokážu zožrať celé pole. Akurát keď som tam bol, tak sa to stalo človeku menom Lamarai. Prišli slony a vypásli mu za jednu noc celé pole kukurice, zvané šamba.
Vraj existuje proti tomu ochrana – medzi kukuricu na poli nasadíš aj feferónky, zvané pili pili. Ale kto by to robil? Veď slony sú ďaleko, pili pili sadiť je námaha navyše a slony predsa neprídu, už tu dávno neboli. A čo keď to náhodou nefunguje? A milión iných výhovoriek, veď to poznáte. Slona vraj nemôžeš zabiť, pretože všetky slony majú v sebe čip, ktorý štát sleduje zo satelitu. Na môj návrh, že by mohli zabiť nejakého slona, mäsa by mali potom na mesiac, vybrali by z neho čip a ten pichli do niektorej kravy, nikto nereagoval pozitívne.

Vlasmi proti leopardom.

Jediný divý, ale naozaj divý, v prírode žijúci tvor, ktorého som zblízka videl, bola divá korytnačka. Naraz sa len tak objavila na priedomí. Neviem, či mala v očiach divý pohľad, pretože bola skôr schovaná v pancieri. Potom naraz divo vystrčila všetky nohy, prudko vystrčila hlavu s plamenným pohľadom v očiach a diabolsky rýchlo sa odplazila preč. Všetko, samozrejme, musíte brať z pohľadu afrického vnímania času. Z pohľadu  afrického boha času to bolo určite dosť divé.

Najdivšie divé zviera, aké som v divočine videl.
Share this