S učiteľom Msabahom sme sa videli iba párkrát, ale všetci mi ho odporúčali ako typ človeka, u ktorého bolo riziko, že mi môj mobil nevráti, veľmi malé. Tak som mu mobil požičal, nech nafotí svoj život. Alebo aspoň to, čo by chcel ľuďom ukázať. Msabaha bol učiteľ, ktorého zamestnával štát a nepochádzal priamo z Mbogoi – čo mimochodom nebolo nič zvláštne, pretože odtiaľ nepochádzal skoro nikto. Dedina sa začala rozrastať len okolo školy a postupne začala slúžiť aj ako miesto stretávania sa Masajov. Tí predtým žili pomerne decentralizovane. Msabaha mi prezradil aj meno dediny a kmeňa, z ktorého pochádza, ale miestne názvy sú neuveriteľne komplikované a nezapamätateľné.
Fotky, ktoré nafotil Msabaha
Msabaha a deti v škole. Uhádni v ktorom okne je kto.
Páčil sa mi jeho ironický humor. Napríklad, popíjali sme pivo pred domom a ja som sa, ako vždy, na niečo vypytoval. Tentoraz to bolo, či je škola povinná a čo sa stane, keď deti nechodia do školy. Msabaha sa otočil smerom k buši a rozpažil ruky, akoby chcel povedať: „Veď to vidíš.“ Alebo keď sme sa bavili o úrovni vzdelania detí, ktoré dokončia základných sedem povinných tried, zahlásil: „No, keď vie niekto počítať do sto, bude z neho lekár alebo inžinier.“ A tu sú fotky, ktoré nafotil Msabaha, priamo z mobilu bez úprav.