A jeden z „pánov na holenie“, ktorí nafotili obrázky zo svojho života namiesto mňa, bol Alojz. Postavil sa k problému naozaj pragmaticky – bez zbytočných otázok zhrabol fotoaparát a o dva dni ho vrátil aj s obrázkami. Alojz je tiež miestna avantgarda, polovičný obyvateľ dediny Mbogoi, príležitostný manekín a jediný muž na svete – a pravdepodobne aj jediný človek v subsaharskej Afrike – ktorému sa páči Ed Sheeran.
Ako jediný Masaj široko-ďaleko vlastnil obchod. Obchod s technickými vecami od výmyslu sveta. Mal v ňom aj niekoľko dverí, najlepšie boli tie, ktorými sa prechádzalo spoza pultu dopredu do priestoru pre kupujúcich. Boli vysoké asi 1 meter 20 a Alojz nimi prechádzal každý deň minimálne stokrát. Keď som mu navrhol, že ich upravíme tak, aby sa pri prechádzaní nemusel zohýbať, len sa tomu dlho smial.
Fotky, ktoré nafotil Alojz
Dvere kombinované s telocvičňou.
Keď minulý rok zaviedli do dediny elektrinu, Alojz ako prvý kúpil najväčšiu uhlovú brúsku, akú našiel – samozrejme použitú, pretože nová je veľmi drahá – a k tomu zváračku. Hneď prvý mesiac prebehli tri pokusy o svojpomocnú amputáciu nohy brúskou. Našťastie ani jeden z experimentátorov tento pokus nedotiahol do úspešného konca. A to som sa ani nepýtal na zhoršujúci sa zrak ľudí, ktorí pracovali so zváračkou.
A okrem toho mal ešte jednu užitočnú vlastnosť – pravdepodobnosť, že stratí môj mobil, ktorým mal robiť fotky, bola omnoho nižšia ako u ostatných. Čo však neznamená, že bola malá. Tu sú Alojzove fotky priamo z mobilu bez úprav.