Stavby, jamy, dvere

Na stavbu domu v dedine potrebuješ povolenie od Munikitiho. Minule sa rozčuľoval, že mu tam niekto postavil dom bez toho, aby o tom vedel. Zamyslel som sa, ako to asi vyzerá, keď si chceš postaviť dom v buši. Od koho by si potreboval povolenie? Zrejme by si zašiel za najbližším leopardom. Ten by ťa buď zožral, alebo ti povolenie dal. Presne ako úradníci u nás doma. Domy v dedine, aj keď vyzerajú podobne, sú postavené rôznymi štýlmi. Záleží na tom, kto dom staval, z ktorého kmeňa pochádzal a aké metódy stavania používal. Nájdeš tam domy omietnuté aj neomietnuté, krivé a ešte krivšie, z pálených aj nepálených tehál, vystužené drevom alebo vôbec nie. Strechy sú z plechu, plachiet, kríkov – jednoducho podľa toho, čo bolo po ruke.

Tradičné domy Masajov v bome (samota, typicky niekoľko domov, v ktorých býva rodina, súčasťou sú aj ohrady na kravy a kozy) vyzerajú trochu inak. Najprv postavili kostru z hrubších stromov. Hrubšie stromy znamenajú v ich podmienkach tie s priemerom do 5 cm. Potom kolmé kmene poprepletali tenšími kríkmi vo vodorovnom smere. Tým vytvorili akýsi košík, do ktorého nahádzali hlinu, a dom bol hotový. Strecha bola z kríkov, ale zakrytá hrubou plachtou z umelej hmoty, podobnou plachte na nákladné auto.

Za každým domom bola jama s materiálom na opravu domu. Pôda okolo bola piesčitá, ale po vykopaní jamy našli mastnú, ílovitú hlinu. Ak z domu niečo odpadlo, jednoducho skočili do jamy – tá bola len tri metre od domu – nabrali hlinu a opravili poškodené miesto. Problém nastal, keď drevo zoslablo a celý dom spadol, no to nevadilo. Postaviť taký dom trvalo jednému človeku asi mesiac. Popritom ešte stíhal pásť kravy a robiť iné veci. Keď pomohli viacerí, dom bol hotový za pár dní. Typický masajský dom nemá okná. Má len malý otvor, ktorý by sa dal nazvať strieľňou.

 Netuším, či cez ňu strieľajú šípmi, hádžu oštepy alebo len vrhajú zlostné pohľady na exteriér. Vnútri domu je jedna miestnosť. Po stranách sú dve postele, na ktorých spia všetci. Je tam aj polica s hrncami a základným náradím. Na konci chodby sú nádoby na vodu. To je prakticky celý majetok masajskej rodiny, samozrejme okrem kráv. V bome som videl aj malý domček, ktorý slúžil na skladovanie kukurice a ďalších vecí, ktoré práve nepotrebujú. Tým myslím všetko okrem hrncov, nádob na vodu, motorky, mobilu a kráv. 

Niektoré domy mali omietku a veselé nápisy. Iné boli bez omietky a pôsobili dočasne. Kedysi boli všetky domy dočasné, pretože Masajovia často kočovali s kravami za pastvou. Domy búrali a stavali znova a znova. Dvere boli zábavné. Síce boli celý deň otvorené, pretože okolo sa motali ženy a deti, ale vlastne to ani neboli dvere. Tradičnejšie boli kúsky vyschnutej kravskej kože. Najvtipnejšie však boli dvere z akáciového kríka, vytvarované do podoby squashovej rakety. Táto „raketa“ sa oprela o dieru v stene a zmenila ju na dvere.

Domy v dedine tých bohatších ľudí boli postavené z pálených tehál. Niektoré z týchto tehál mali iba spodnu časť, aby ich nespláchla voda, a vrch bol z nepálených. Tehly pálil aj Ali, ktorý býval na Renčinom pozemku. Postavil si vlastný dom, postavil aj jej dom. Jeho žena bola kuchárka v reštaurácii, takže sa tam často zdržiavali. To znamená, že som mal veľa možností nafotiť, ako sa v Afrike doma pália tehly, no nebolo času. Bol som taký aklimatizovaný, že som musel sedieť, postávať a rozprávať. Nevyšlo to, ale aspoň som urobil jednu nesmelú fotku z pece, v ktorej sa pálili tehly.
Pec sa vlastne postaví z nepálených tehál. Vnútri sa zapáli oheň, ktorý vypáli tehly, a potom sa celá pec rozoberie. Síce sa tehly trochu drolia – keď sa človek obtrie o stenu, má špinavé oblečenie – ale v princípe vydržia dážď a nerozpustia sa ako nepálené.
 

Špeciálnou kategóriou boli v dedine stavby, ktoré vyzerali trochu ako prefabrikované garáže. Boli však postavené z tehál a vždy stáli na vyvýšenom podstavci, aby ich ochránili pred dažďovou vodou. Bolo ich niekedy postavených viac vedľa seba v jednom bloku – 5, 4 alebo 3 jednotky – no občas stála aj jedna osamelá.

Ako garáže slúžiť nemohli, už len preto, že auto sa v Mbogoi zjavilo asi tak často ako mobilný signál a kvôli vyvýšenej podlahe. Tieto „garáže“ väčšinou slúžili ako nájomné priestory pre obchody alebo street food. Ak si ich niekto prenajal na bývanie, mohol v nich aj bývať. Blízko nášho domu v jednej z dvojgaráží bývali Swahilci. Cez týždeň tam takmer neboli, ale cez víkend si garáž užívali naplno. Tieto "garáže" tak dotvárajú jedinečnú atmosféru Mbogoi spolu s voľne postávajúcimi masajmi.