Renča a Sekenoi

Toto meno si zapamätajte – Sekenoi. Ja som si začal pamätať „S“ asi po dvoch dňoch. Dúfam, že vám to pôjde lepšie. Rád by som vás na úvod zoznámil so Sekenoiom a Renčou, pretože sa budú vyskytovať dosť často v tomto miestnom cestopise. Sekenoi je domáci Masaj (jeden z mála, ktorí trvalo bývajú v dedine), ktorý býval s nami v dome. Je to partner, frajer, masajský manžel. Podľa vlastných slov má tri mamy a štrnásť súrodencov. Proti nemu Renča, s jednou mamou a jednou sestrou, vyzerá ako jedináčik-sirota.

Renča je Sekenoiova partnerka, frajerka, masajská manželka. Na Zanzibare mali pekný výraz „Masaj Mama“. Sekenoi je to isté, len z druhej strany, okrem tej „Masaj mamy“. Asi „Masaj Papa“. Renča trávi dosť času v Afrike. Domov do Európy chodí zarobiť peniaze, ktoré potom investuje do užitočných vecí, ako napríklad ja. Bývanie s nimi bolo veľmi veselé, pretože je typický organizátor a rada diriguje. Naproti tomu Sekenoi je vysmiaty a bezstarostný, ako takmer všetci Afričania, ktorých som stretol. Nesmiem zabudnúť na dve extra hlučné mačky, do ktorých asi nejaký miestny fundi (majster) zabudoval zosilňovač, reproduktor a dušu toho najotravnejšieho človeka na svete.

Rozprávali sa spolu zmesou jednoduchej angličtiny a svahilčiny, čo bolo veľmi zábavné, pretože som im vôbec nerozumel. V skutočnosti som nerozumel nikomu, kto nehovoril lámanou angličtinou. Dialógy vyzerali asi takto: Renča niečo povedala Sekenoiovi, potom povedala mne, čo povedala Sekenoiovi, a potom povedala Sekenoiovi, čo som povedal ja. Sekenoi následne povedal, že veľmi nerozumie tomu, čo som povedal, preto sa ma Renča opýtala, nech zopakujem, čo som povedal. Tak som to obšírne zopakoval a zrazu sa zotmelo a bol večer.

Renča napríklad vždy Sekenoiovi dobrácky pomohla s upresnením denného plánu. Napríklad: „Postav sa teraz na chvíľu sem“ alebo „Teraz choď tam a tam.“ Sekenoi to často vyriešil tak, že sa išiel postaviť na nejaké miesto, ktoré nemalo nič spoločné s miestom „sem“ ani s miestom „tam“. Tam strávil s inými Masajmi v priateľskom a všetky problémy sveta riešiacom rozhovore niekoľko hodín. A vypátrať Masaja, ktorý nie je „tu“ ani „tam“, je nemožné. A nie je to len výsada Masajov. Vypátrať hocikoho, kto nie je „tu“ ani „tam“, je veľmi komplikovaná záležitosť.
Dočasným obyvateľom domu som sa stal aj ja. Zavolala mi Renča, či by som nešiel do Afriky. Povedal by som, že nie, ale... veď viete. Vybrala si ma asi preto, lebo som starý, škaredý, lenivý povaľač, nič neviem robiť, rád nosím trenírky a ocitol som sa tesne za koncom zoznamu. Vraj mám povedať svojim dvom chudobným kamarátom, nech dajú peniaze na to, aby sme naučili Masajov čítať a kúpili im nejaké veľké nádoby na vodu. Nechcel som do toho rýpať, aby ma neposlala pešo domov. Je to predsa len ďaleko z Tanzánie a na ceste sa dosť práši.