Sedím si doma za počítačom, popíjam kávu a naraz zazvoní telefón. Po desiatich rokoch sa ozvala Renča. Hneď na úvod ma prekvapila: chcela animáciu na svoju webovú stránku. Vraj zbiera peniaze pre Afričanov a chcela by na stránke ukazovať, ako sa jej darí. Predstavovala si animáciu, kde by sa pohár postupne plnil, zobrazoval, koľko peňazí už vyzbierala a čo za to dokáže. Paráda, super, pomyslel som si, ďalší dobrák zbiera peniaze na Afriku. Veď sami máme málo. Hlavou mi bežia obrazy z Afriky. Zábery spiacich detí, ktorým po tvári lezie mucha, veselo kričiace deti v škole, tisíce hladných rúk a smutných pohľadov. Vidím buš, kde na každom strome leží lev a okolo poskakujú šťastné antilopy. A potom, na konci dňa, všetci vo vzájomnom objatí spokojne zaspia. Nerušení turistami, unavení z celodenného vykonávania voľnočasových aktivít. O päť mesiacov a niekoľkých tureckých telenovelách v lietadle som sedel v zapadákove v Tanzánii, oblasť Lengusero, obec Mbogoi, v neformálnej masajskej rezervácii a premýšľal ako zohnať pre nich peniaze a na čo ich čo najrozumnejšie použiť. Vážim si ľudí pevných zásad.
Hlavná ulica dediny Mbogoi.
Ak niekomu vadí, že ľudí z Mbogoi a okolia budem nazývať černochmi nech radšej nečíta ďalej. Viacerých z nich som sa na to konkrétne pýtal či ich môžem takto volať. Oni sa divili že ako inak by som mal oslovovať veď predsa sú černosi, tak ako ja som Mzungu (swahilsky beloch) a tiež sa neurazím keď ma tak volajú. Takže mám to povolené priamo od cieľovej skupiny, ostatní Afro-afričania a ľudia veľmi tmavej pleti môžu pokojne spávať ďalej.
Takže Mbogoi. Idylická vnútrozemská tanzánska dedinka so 100 - 150 obyvateľmi. Presný počet mi nevedel prezradiť ani starosta Munikity Julius a to ani po desiatom pive. Počet obyvateľov prudko stúpa, kto sa v tom má vyznať. V každom druhom dome je tu obchod, street food, lekáreň alebo krajčír, je tam nemocnica a škola. A v každom dome Swahilci. Najväčšou pamätihodnosťou tu sú extra malé príjmy medzi 50000 - 100 000 tanzánskych šilingov na mesiac (aktuálne podľa kurzu 15 - 45€) a asi najviac street food zariadení na hlavu na svete.
Spoločensko-kultúrny život vo všeobecnosti tu.
Táto idylická dedinka sa nachádza v Tanzánii približne 40 km od mesta Handeni, ktoré sa dá nájsť aj na mape, a asi 150 km od východného pobrežia Afriky, približne na obratníku Kozorožca. Z Handeni ak chcete ísť po ceste tak choďte na západ, v Msente treba odbočiť doprava cez Mkindy. Zablúdiť nemôžete – iná cesta tam nevedie. Hovorím cesta, myslím cesta, ale predstavujem si africkú cestu.
Zľava doprava, Masaj - Masaj - Swahilec. Sprava doľava, Jameson - Ballantines - Black & White.
Masaji delia ľudí na Masajov a ostatných černochov - Swahilcov. A mzungu - belochov. V dedine Masaji nebývajú/nespávajú až na malé výnimky ktoré sa dajú spočítať na prstoch ruky invalida ktorému chýba dva a pol prsta. Výnimky sú menovite Sekenoi, Koikai a Alojz keď vypije veľa Konyagi. Masaji do dediny idú len keď cítia nutnú potrebu niečo predebatovať, čo je v podstate vždy. Bývajú v Bome - malej osade ktorú tvoria tri štyri päť šesť domčekov z hliny, ohrady na kravy, ovce a kozy. Tam vždy večer odídu sa vyspať. Bomy sú tu naokolo veľké aj malé chudobné aj bohaté, ďaleko aj blízko.
Chalúpka strýčka Boma.
Ešte dôležité upozornenie. Afrika je jedno veľké MOŽNO, takže neviem či to čo som zažil počul a píšem platí aj o 10 km ďalej, tam to môže byť úplne inak. A veľmi pravdepodobne to aj inak je. Afrika.
